Our website is made possible by displaying online advertisements to our visitors.
Please consider supporting us by disabling your ad blocker.

Responsive image


Hyperborejci

Mapa sveta podľa Herodota, vpravo hore sú krajiny Issedonia a Arimaspia, Hyperborejci sú na ďalekom severovýchode.

Hyperborejci (starogr. Ὑπερβόρεοι - Hyperboreoi) sú v gréckej mytológii národ žijúci na vzdialenom severe.[1][2]

Hyperborejci, národ stúpencov boha Apolóna žil podľa antických Grékov vo vzdialenej a neprístupnej krajine na severe.[2] Ich meno sa interpretuje ako „obyvatelia žijúci za severným vetrom Boreom, "najchladnejším a najsilnejším zo všetkých vetrov.[3][2] Gréci sa domnievali, že títo ľudia žijú vo večnom slnečnom svite a boh Apolón s nimi trávi tri zimné mesiace.[2]

Staroveký grécky historik Herodotos píše, že Hyperborejci žijú na sever od Skýtov, ktorí o týchto ľuďoch nič nehovoria, iba ak ich jednookí susedia Issedoni, ale aj to je vraj neisté, lebo by sa Skýti od nich nejaké informácie dozvedeli.[1] Podľa Herodota ich ale spomínali obyvatelia posvätného ostrova Délos, miesta narodenia božskej dvojice Artemidy a Apolóna, kde sa konali kultové obrady a prinášali bohom obetné dary.[4][1] Niektoré obetné dary boli údajne od Hyperborejcov. Posielali ich odtiaľ zabalené v pšeničnej slame a sprostretkovane odvtedy, ako sa od nich vyslané panny Hyperocha a Laodika v sprievode piatich občanov Hyperboreie domov už nevrátili.[1]

Ďalší grécky autor Diodoros Sicílsky uvádza, že Hyperborejci žijú na ďalekom severe, na ostrove, kde je neobyčajne mierna klíma. Hyperborejci uctievajú boha Apolóna v pozoruhodnom chráme, guľovitého tvaru. Obyvatelia ostrova sú ku Grékom priateľsky naklonení, lebo ich Gréci v dávnej minulosti navštívili a mnohému naučili.[3]

Podľa niektorých gréckych mýtov mohli obľúbenci bohov tráviť svoj posmrtný život u Hyperborejcov.[2]

  1. a b c d Herodotos, História, 4,32-36.
  2. a b c d e Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 326.
  3. a b Diodoros, Bibliotheca historia, 2,47-48.
  4. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 303.

Previous Page Next Page