Back Ialmen Catalan Ialmenos German Ιάλμενος Greek Ialmenus English Ialmenos Finnish Ialmeno Italian イアルメノス Japanese Ialmenus Dutch Iálmeno Portuguese Иалмен Russian
Ialmenos (starogr. Ἰάλμενος – Ialmenos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy,[1] so svojim bratom Askalafom kráľ minyjského Orchomena.[2]
Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Ialmenos a Askalafos.[1]
Ialmenos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.[3][4] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.[5]
O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.[5] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.[6] Pod velením Ialmena a Askalafa potom Minyjci[2] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.[1] Homér neuvádza informácie týkajúce sa osudu Ialmena v závere trójskej vojny. Avšak neskorší antický autor Quintus zo Smyrny píše, že Ialmenos nechýbal medzi vybranými achájskymi hrdinami, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a po krvavom boji ju dobyli.[7] Strabón uvádza, že po páde Tróje sa so svojimi spolubojovníkmi z Orchomena usadil v Ponte.[8] Podľa iného antického zdroja ho v desiatom roku vojny zabil Priamov syn Hektor.[9]
Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Ialmenos a Askalafos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.[10] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.[11]
- ↑ a b c Homér, Iliada, 2, 512-516.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,37,7.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 3,10,8.
- ↑ Hyginus, Fabulae 81.
- ↑ a b Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 36.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 293.
- ↑ Quintus, Posthomerica 12, 337.
- ↑ Strabón, Geographica 9,2,42.
- ↑ Dares Phrygius, Acta diurna belli Troiani 21.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 1,9,16.
- ↑ Hyginus, Fabulae 97.