Karner

Karner^[1] alebo karnerová kaplnka^[1] (lat. carinalis – pozemský; carnarium alebo ossarium = kostnica) je stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých.^[2][3][4][5] Môže patriť ku kostolu ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v chrámovej predsieni alebo pod chórom, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou s kvadratickým, kruhovým, alebo polygonálnym pôdorysom. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12. – 16. storočí v románskej a gotickej architektúre v Strednej Európe. Vychádzala z praktických dôvodov, prevažne z dôvodu priestorového obmedzenia cintorínov a potreby ochrany ostatkov zosnulých pred zneuctením. Karner je súčasťou cintorína a jeho dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť, ktorá slúži ako kostnica, a hornú kaplnku, spravidla s pripojenou apsidou s oltárom, prípadne i s vežičkou.^[1]

1. ↑ ^{a b c} karner In: Encyclopaedia Beliana [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
2. ↑ karner In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 151.
3. ↑ karner In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online.
4. ↑ karner In:PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 381.
5. ↑ karner In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 209.