Psiax

Psiax (starogr. Ψίαξ) bol grécky maliar váz, činný približne v rokoch 530 až 515 pred Kr.^[1][2]

Psiax, neskoroarchaický vázový maliar, pôsobiaci v Aténach, zohral dôležitú úlohu pri prechode od atickej čiernofigúrovej maliarskej techniky k červenofigúrovej.^[3] Psiax bol v minulosti známy pod menom Menonov maliar, podľa hrnčiara Menóna podpísaného (ΜΕΝΟΝ ΕΠΟΙΕΣΕΝ – Menon zhotovil) na amforu z Philadelphie (Philadelphia, University Museum 5399), ktorú ozdobil.^[4] Zmenilo sa to po náleze jeho signatúr (Psiax egrafsen (tiež egrafe) – Psiax „namaľoval“^[5]) na dvoch červenofigúrových alabastrónoch z Karlsruhe (Badisches Landesmuseum: 242, B 120) a Odesy (Одеський музей західного і східного мистецтва: 26602 – Odeské múzeum západného a východného umenia), zhotovených hrnčiarom Hilinom.^[4][6]

Psiax bol všestranný maliar (veľa experimentoval^[7]), ktorý ovládal všetky vtedajšie techniky maľovania váz, a to techniku čiernofigúrovú, červenofigúrovú, techniku zdobenia váz s bielym a koralovočerveným podkladom a zdobenie váz Sixovou technikou. Pripisuje sa mu okolo 60 diel, ktoré zdobia veľké vázy (napr. amfory, hydriai a kalichové kratéry) a malé vázy (kylikes, aryballoi, alabastra, lékythoi, kyathoi, mastoi a pinakes – okrúhle taniere). Niektoré jeho maľby (najmä na menších vázach) pripomínajú čiernofigurovú tvorbu Amasidovho maliara, ktorý mohol byť jeho učiteľom. Podpisy hrnčiara Andokida na dvoch jeho amforách z Londýna (British Museum, B.M. 1980.11-29.1.) a Madridu (Museo Arqueologico Nacional: 1100.), svedčia o jeho spojení s dielňou, ktorá vyrábala najstaršie červenofigúrové vázy a vázy s dvojitým dekorom (z jednej strany zhotovené čiernofigúrou a z druhej strany červenofigúrovou technikou), kde Psiax pracoval po boku Andokidovho maliara.^[3] Psiax mal vo svojej čiernofigurálnej tvorbe štýlovo tiež veľmi blízko k Maliarovi Antimena, ktorý pracoval len s touto staršou maliarskou technikou.^[8] Archeologička Gisela Richterová uviedla, že jeho práca sa vyznačuje jemnou eleganciou, precíznym prevedením, jemnou, mierne váhavou líniou a bohatstvom detailov, jeho štýl je výrazný a ľahko rozpoznateľný.^[9]

Psiax na svoju amforu s dvojitým dekorom, vystavenú v Mníchove (Staatliche Antikensammlungen 2302^[10]) namaľoval červenofigúrové aj čiernofigurové kompozície (unikátne bolo jeho dokonalé zvládnutie týchto dvoch techník a ľahkosť, s akou ich kombinoval^[7]). Scéna s červenofigúrovou maľbou zobrazuje Dionýza ležiaceho medzi tancujúcou mainádou a satyrom, čiernofigúrová scéna zobrazuje Iolaa ako poháňa majestátne záprahové kone, zatiaľ čo Herakles kráča vedľa so zdvihnutou ľavou rukou. Napravo stojí Hermes. Nápisy uvádzajú ich mená, nad koňmi je nápis IPOKRATES KALOS – Hipokrates je krásny, nápis chváliaci Hippokrata (nápisy sú vyrývané^[3]).^[11] Psiax uprednostňoval dionýzovské námety, ako na jeho milánskom čiernofigúrovom kyathose (Museo Poldi - Pezzoli, AJA 45^[12]) a diela so zobrazením Herakla, napríklad čiernofigúrová amfora z Brescie so zobrazením Herakla a nemejského leva (Museo Civico Romano^[13]) červenofigúrový arybalos z Bologne, zobrazujúci Herakla s Amazonkami (Museo Civico Archeologico PU322^[14]) alebo Herakles s koňom Diomedom zobrazený na čaši z petrohradskej Ermitáže (kylix s čiernofigúrovou maľbou na koralovočervenom podklade, Saint Petersburg, State Hermitage Museum, ГР - 28190^[15]).^[3]

• 
  Atická amfora (typ A) s dvojitým dekorom, cca 520 – 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2302, Mníchov
• 
  Čiernofigúrová amfora so zobrazením Herakla a nemejského leva, cca 510 pred Kr., Brescia, Museo Civico Romano
• 
  Atický kylix (typ s očami) s dvojitým dekorom, cca 520 pred Kr., Cleveland Museum of Art 1976.89
• 
  Atický mastos maľovaný na bielom podklade, cca 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2003 (J 355) , Mníchov
• 
  Čiernofigúrový pinax (okrúhly tanier) zobrazujúci Skýta, British Museum 1867,0508.941, Londýn

1. ↑ Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 60.
2. ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 790.
3. ↑ ^{a b c d} Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 424.
4. ↑ ^{a b} Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 37.
5. ↑ Guy Hedreen. The Image of the Artist in Archaic and Classical Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2016. ISBN 978-11-0711-825-6. S. 207.
6. ↑ Catherine B. Avery. The New Century Handbook of Greek Art and Architecture. New York : Appleton-Century-Crofts, 1972. ISBN 978-03-9066-942-1. S. 179.
7. ↑ ^{a b} Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Psiax [1]
8. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 12.
9. ↑ Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 37-38.
10. ↑ Nikolaus Dietrich, Johannes Fouquet. Image, Text, Stone. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2022. ISBN 978-31-1077-576-1. S. 288.
11. ↑ Karl Schefold. Gods and Heroes in Late Archaic Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2132-718-3. S. 112.
12. ↑ Catherine B. Avery. Containers of Classical Greece. New York : University of Queensland Press, 1984. ISBN 978-07-0221-744-9. S. 75.
13. ↑ Stephen Gaylord Miller. Ancient Greek Athletics. New Haven : Yale University Press, 2004. ISBN 978-03-0011-529-1. S. 58.
14. ↑ Stefan Schmidt, John Howard Oakley. Hermeneutik der Bilder. München : C.H.Beck, 2009. ISBN 978-34-0659-321-5. S. 170.
15. ↑ Jeffrey Spier, Timothy Potts, Sara E. Cole, Margarit Damyanov. Ancient Thrace and the Classical World. Los Angeles : Getty Publications, 2024. ISBN 978-16-0606-941-7. S. 55.