Dejiny

O iných významoch výrazu história pozri História.

Dejiny alebo história sú/je^[1][2]:

• v užšom a bežnejšom zmysle: vývoj ľudskej spoločnosti ako celku a jej jednotlivcov, najmä politickej, ekonomickej, ideologickej, sociálnej a kultúrnej podoby ľudskej existencie (t.j. dejiny ľudstva)
• v širšom zmysle: vývoj (priebeh a súvislosti) všetkých dejov v čase a priestore (t.j. dejiny prírody a dejiny ľudstva^[3]).

Ako dejiny či história sa označuje aj opis vyššie uvedených vývojov (príslušnými odborníkmi), t.j. najmä historiografia alebo historická veda - o nich pozri samostatné články.^[4][5][6][7]

Samotný pojem dejín je spätý s filozofiou dejín do takej miery, že možno tvrdiť, že vypracovanie koherentného pojmu dejín je úlohou filozofie dejín. To sa odráža na fakte, že pojem dejín je predmetom reflexie skôr filozofov či filozofujúcich historikov než empirických historikov.^[8]

V historickej vede a filozofii dejín sa rozlišuje medzi:

• „jedinými a jednými“ dejinami, teda dejinami ako súhrnom všetkých minulých dejov, vrátane všetkých tých dejov, ktoré nikdy neboli zaznamenané alebo o ktorých sa záznamy navždy stratili a teda sa o nich nemožno nič dozvedieť; tieto dejiny ako celok nie sú postihnuteľné ani poznateľné,
• písanými dejinami, teda dejinami, ktoré operujú len s vybraným súborom faktov,
• „dejinami textom“, ktoré sú výsledkom bádateľskej a literárnej práce historika. Myslí sa tým obraz o dejinách v druhom uvedenom význame, ktorý historik podáva v textovej forme (príp. doplnenom obrazmi, matematickými symbolmi a pod., napr. v podobe grafov a tabuliek) a ktorý je založený jednak na interpretácii historických prameňov, jednak na konštrukcii textu.^[9][8]

1. ↑ Geschichte; Naturgeschichte. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
2. ↑ Porovnaj aj: Blecha 2002, s. 81. „v širším smyslu každý proces, který má vlastní vývoj, v nemž jeho jednotlivé fáze určitým způsobem souvisejí (tak jsou chápany např. dějiny přírody nebo dějiny biologie). V užším, ale běžnejším smyslu se pojem d.[ějiny] užívá pouze pro vývoj lidské společnosti.“
3. ↑ história. In: PAULIČKA, Ivan. Všeobecný encyklopedický slovník G-L. 1. slovenské. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství v divízii Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. S. 194.
4. ↑ história. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 15.
5. ↑ dejiny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 309.
6. ↑ dejiny. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
7. ↑ BARTL, Július; KAMENICKÝ, Miroslav; VALACHOVIČ, Pavol. Dejepis pre 1. ročník gymnázií. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 269 s. ISBN 978-80-08-03504-0. S. 5.
8. ↑ ^{a b} Růžička 2014, s. 102
9. ↑ Čornej 2016, s. [13]