Immanuel Kant

Immanuel Kant
Západná filozofia Klasická filozofia
Biografické údaje
Meno	Immanuel Kant
Narodenie	22. apríl 1724 Kráľovec, Východné Prusko (dnes Rusko)
Úmrtie	12. február 1804 (79 rokov) Kráľovec, Východné Prusko (dnes Rusko)
Dielo
Škola/tradícia	kantovstvo, osvietenská filozofia
Oblasť záujmu	epistemológia, metafyzika, etika
Význačné myšlienky	kategorický imperatív, transcendentálny idealizmus, syntetické apriórne tvrdenia, noumenon, nebulárna hypotéza
Ovplyvnený Wolff, Baumgarten, Tetens, Hutcheson, Empirikos, Montaigne, Hume, Descartes, Malebranche, Spinoza, Leibniz, Locke, Berkeley, Rousseau, Newton, Emmanuel Swedenborg
Ovplyvnil Fichte, Schelling, Hegel, Schopenhauer, Nietzsche, Peirce, Husserl, Heidegger, Wittgenstein, Sartre, Cassirer, Habermas, Rawls, Chomsky, Nozick, Karl Popper, Kierkegaard, Jung, Searle, Michel Foucault, Hannah Arendtová, Karl Marx, Giovanni Gentile, Karl Jaspers, Hayek, Bergson, Ørsted, A.J. Ayer, Emerson, Weininger, P.F. Strawson, John McDowell
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Immanuel Kant (plné texty diel autora)
	Immanuel Kant (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.

Kant sa narodil vo východopruskom Königsbergu (terajší Kaliningrad), kde žil až do svojej smrti. Tu vyštudoval gymnázium aj univerzitu, na ktorej sa neskôr stal profesorom filozofie. Pomerne mladý stratil rodičov, a tak sa musel o seba postarať sám. Bol veľký pedant. Z univerzity odišiel ako 77-ročný (3 roky pred smrťou). Nikdy sa neoženil. Prakticky neopustil rodné mesto, viedol neobyčajne pravidelný spôsob života, o ktorom sa šíria historky: jeho pravidelnosť údajne porušil len dvakrát: keď vyšla Spoločenská zmluva (1762) a keď sa dozvedel, že vo Francúzsku vypukla revolúcia; učil tu na univerzite.

Nemecký klasický idealizmus je vrcholná fáza klasickej filozofie, pokračovanie osvietenstva. Snaží sa o komplexnejšie vysvetlenie skutočnosti, o inováciu tém rozumu – hlbšie pochopenie jeho aktívnej, tvorivej povahy. Rozum a myslenie predstavuje ako spontánne aktivity a postupne sa prepracúva k pochopeniu vývinovej a historickej podstaty rozumu.