Commonwealth of Massachusetts | |||||||
| |||||||
Prezývka štátu | The Bay State (Štát zálivu) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Hlavné mesto | Boston | ||||||
Najväčšie mesto | Boston | ||||||
Guvernér | Charlie Baker (R) | ||||||
Rozloha | |||||||
Poradie | 44. miesto | ||||||
Celková | 27 337 km² | ||||||
Súš | 20 306 km² | ||||||
Voda | 7 032 km² | ||||||
% vody | 26,1 % | ||||||
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
Poradie | 15. miesto | ||||||
Obyvateľov | 6 981 974 | ||||||
Hustota obyvateľov | |||||||
Poradie | 3. miesto | ||||||
Hustota | 344 obyv./km² | ||||||
Vstup do Únie | |||||||
Poradie | 6. v poradí | ||||||
Dátum | 6. február 1788 | ||||||
Geografické údaje | |||||||
Zemepisná šírka | 41°14' až 42°53' s. š. | ||||||
Zemepisná dĺžka | 69°56' až 73°30' z. d. | ||||||
Šírka | 295 km | ||||||
Dĺžka | 174 km | ||||||
Nadmorská výška | |||||||
Najvyššia | 1 063,4 m n. m. | ||||||
Stredná | 150 m n. m. | ||||||
Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
Ostatné údaje | |||||||
Časová zóna | Východná: UTC-5/-4 | ||||||
ISO 3166-2 | US-MA |
Massachusetts [čítaj: Mesečusits], oficiálne Commonwealth of Massachusets[pozn. 1], je štát na severovýchode Spojených štátov amerických. Je súčasťou regiónu Nové Anglicko a hraničí na východe s Atlantickým oceánom a Mainským zálivom, na juhu so štátmi Connecticut a Rhode Island, na severe so štátmi New Hampshire a Vermont, a na západe so štátom New York. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, 15. najobývanejším v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po New Jersey a Rhode Island. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a finančným centrom, je Boston. Nachádza sa v ňom mestské jadro Veľký Boston, najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.[1] Massachusetts, pôvodne závislý od poľnohospodárstva, rybolovu a obchodu,[2] sa počas priemyselnej revolúcie zmenil na výrobné centrum.[3] V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby[4] a v 21. storočí je svetovým lídrom v biotechnológiách, strojárstve, vyššom vzdelávaní, financiách a námornom obchode.
Massachusetts bolo miestom ranej anglickej kolonizácie: kolóniu Plymouth založili v roku 1620 Otcovia pútnici z galérie Mayflower a v roku 1630 kolónia Massachusettského zálivu, ktorá dostala svoje meno od domorodých obyvateľov Massachusettu, založila osady v Bostone a Saleme. V roku 1692 zažilo mesto Salem a priľahlé oblasti jeden z najneslávnejších amerických prípadov masovej hystérie, procesy zvaný Salemské čarodejnice.[5] V roku 1777 založil generál Henry Knox Springfield Armory, ktorá počas priemyselnej revolúcie katalyzovala množstvo dôležitých technologických pokrokov vrátane vymeniteľných dielov. V roku 1786 Shaysovo povstanie, populistické povstanie vedené nespokojnými americkými veteránmi z vojny za nezávislosť, ovplyvnilo Ústavodarné zhromaždenie Spojených štátov amerických. V 18. storočí vzniklo z kazateľnice Northamptonského kazateľa Jonathana Edwardsa prvé veľké protestanské prebudenie, ktoré zachvátilo Britániu a trinásť kolónií. Koncom 18. storočia sa Boston stal známym ako „Kolíska slobody“ pre tamojšie agitácie, ktoré neskôr viedli k americkej revolúcii.
Massachusetts zohral významnú vedeckú, obchodnú a kultúrnu úlohu v histórii Spojených štátov. Pred americkou občianskou vojnou bol centrom abolicionistických, umiernených a transcendentalistických hnutí. Koncom 19. storočia boli vynájdené v mestách Springfield a Holyoke v západnom Massachusetts športy basketbal a volejbal.[6][7] Taktiež má povesť sociálneho a politického progresivizmu, stal sa prvým štátom USA a jednou z prvých jurisdikcií na svete, ktorá legálne uznala manželstvá osôb rovnakého pohlavia; Boston je považovaný za centrum LGBT kultúry a aktivizmu v Spojených štátoch. Popredné americké politické dynastie pochádzajú z tohto štátu, vrátane rodín Adamsovcov a Kennedyovcov.
Harvardova univerzita v Cambridge je najstaršou inštitúciou vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch[8] s najväčším finančným vybavením zo všetkých univerzít.[9] Univerzitou prešlo osem prezidentov USA, zatiaľ čo Harvardskou právnickou fakultou prešla súčasná väčšina sudcov Najvyššieho súdu USA.[10] Kendall Square v Cambridge sa od roku 2010 nazýva „najinovatívnejšia štvorcová míľa na planéte“, pretože produkuje vysokú koncentráciu začínajúcich podnikateľských podnikov a kvalitných inovácií.[11][12] Harvard aj MIT, tiež v Cambridge, sú neustále hodnotené ako najuznávanejšie akademické inštitúcie na svete. Študenti verejných škôl v štáte Massachusetts patria medzi špičku sveta v akademických výsledkoch.[13]
Massachusetts je jedným z najvzdelanejších, najrozvinutejších a najbohatších štátov v USA: je na prvom mieste v percente populácie 25 a viac rokov s bakalárskym alebo pokročilým stupňom, na prvom mieste v americkom indexe ľudského rozvoja a štandardnom indexe ľudského rozvoja, prvý v príjme na obyvateľa a druhý v mediáne príjmu domácnosti (po New Jersey). V dôsledku toho sa radí medzi najlepšie štáty v krajine, v ktorých môžu občania žiť, a zároveň je jedným z najdrahších štátov.
Chyba citácie Značky <ref>
pre skupinu „pozn.“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn."/>