Mennofer alebo Mennefer alebo Memfis (starogr.Μέμφις, lat.Memphis, arab. منف) bolo hlavné mesto prvého dolnoegyptského nomu a v období Starej ríše prvé hlavné mesto zjednoteného Egypta, t. j. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred Kr. Hlavným mestom bol ešte počas krátkeho obdobia v Novej ríši[1] a správnym mestom počas celého staroveku.[2][3] Jeho ruiny sa dnes nachádzajú v okolí dediny Mít Rahína v dnešnom Egypte, južne neďaleko Káhiry.
Podľa legendy, ktorú spomína staroegyptský historik Manehto, mesto založil faraón Meni okolo roku 3000 pred Kr. Mennofer bol v staroveku vždy významnou metropolou stredomorskej oblasti.[1][2][3] Ležal v ústí nílskejdelty a bol dôležitým kultúrnym a spoločenským uzlom krajiny. Nachádzal sa v ňom významný riečny prístav Perunofer, ktorý zabezpečoval logistické spojenie pre hustú sieť remeselných dielní, manufaktúr a skladísk, ktorá produkovala potraviny, nástroje a ďalší tovar pre celú starovekú ríšu. Počas svojho najvýznamnejšieho obdobia bol obchodným, remeselným a náboženským centrom širokého regiónu. Hlavným mestským božstvom bol boh Ptah, ochranca remesiel a remeselníkov. Jeho veľký chrám Hutkaptah bol jedným z najdôležitejších stavieb v meste a v krajine. Z jeho gréckeho názvu pochádza súčasné meno krajiny Egypt.
Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami samotnej ríše. Jeho úpadok a strata ekonomického významu v neskorom staroveku súvisí so vzostupom prímorského mesta Alexandrie. Náboženský význam Mennoferu klesol po Solúnskom edikte východorímskeho cisára Teodósia I. z roku 380 po Kr., v ktorom cisár de facto povýšil kresťanstvo na jediné štátne náboženstvo. Ruiny mesta dnes len čiastočne vypovedajú o jeho slávnej histórii. Od roku 1979 sú súčasťou lokality, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO spolu s nekropolou, rozprestierajúcou sa medzi dedinou Abú Rawáš a Dahšúrom. Areál je prístupný verejnosti ako prírodné múzeum pod šírim nebom.