Mennofer

Mennofer v hieroglyfoch

Inebuhedž (jnb.w(-ḥḏ) – Biele múry)

Džedsut (ḏd-swt – Večné miesta)

Anchtauej (anḫ-t3.wj – Život oboch zemí)

Mennofer (mn-nfr – Pretrvávajúce v kráse)

Hutkaptah (ḥw.t-k3-ptḥ – Miesto Ptahovho ka)

Koptské formy:	Μενϥε (Menfe)
Grécke formy:	Μέμφις (Memfis)
Latinské formy:	Memphis
Iné formy:	starohebr. נֹף\מֹף‎ (Nof/Mof)

Memfis a jeho nekropola – pyramídové polia od Gízy po Dahšúr*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Egypt
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	I, III, VI
Identifikačné č.	86
Región**	Arabské štáty
Súradnice	29°50′58.8″S 31°15′15.4″V / 29,849667°S 31,254278°V / 29.849667; 31.254278Súradnice: 29°50′58.8″S 31°15′15.4″V / 29,849667°S 31,254278°V / 29.849667; 31.254278
História zápisu
Zápis	1979  (3. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Mennofer alebo Mennefer alebo Memfis (starogr. Μέμφις, lat. Memphis, arab. منف) bolo hlavné mesto prvého dolnoegyptského nomu a v období Starej ríše prvé hlavné mesto zjednoteného Egypta, t. j. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred Kr. Hlavným mestom bol ešte počas krátkeho obdobia v Novej ríši^[1] a správnym mestom počas celého staroveku.^[2][3] Jeho ruiny sa dnes nachádzajú v okolí dediny Mít Rahína v dnešnom Egypte, južne neďaleko Káhiry.

Podľa legendy, ktorú spomína staroegyptský historik Manehto, mesto založil faraón Meni okolo roku 3000 pred Kr. Mennofer bol v staroveku vždy významnou metropolou stredomorskej oblasti.^[1][2][3] Ležal v ústí nílskej delty a bol dôležitým kultúrnym a spoločenským uzlom krajiny. Nachádzal sa v ňom významný riečny prístav Perunofer, ktorý zabezpečoval logistické spojenie pre hustú sieť remeselných dielní, manufaktúr a skladísk, ktorá produkovala potraviny, nástroje a ďalší tovar pre celú starovekú ríšu. Počas svojho najvýznamnejšieho obdobia bol obchodným, remeselným a náboženským centrom širokého regiónu. Hlavným mestským božstvom bol boh Ptah, ochranca remesiel a remeselníkov. Jeho veľký chrám Hutkaptah bol jedným z najdôležitejších stavieb v meste a v krajine. Z jeho gréckeho názvu pochádza súčasné meno krajiny Egypt.

Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami samotnej ríše. Jeho úpadok a strata ekonomického významu v neskorom staroveku súvisí so vzostupom prímorského mesta Alexandrie. Náboženský význam Mennoferu klesol po Solúnskom edikte východorímskeho cisára Teodósia I. z roku 380 po Kr., v ktorom cisár de facto povýšil kresťanstvo na jediné štátne náboženstvo. Ruiny mesta dnes len čiastočne vypovedajú o jeho slávnej histórii. Od roku 1979 sú súčasťou lokality, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO spolu s nekropolou, rozprestierajúcou sa medzi dedinou Abú Rawáš a Dahšúrom. Areál je prístupný verejnosti ako prírodné múzeum pod šírim nebom.

1. ↑ ^{a b} Bard 1999, s. 694
2. ↑ ^{a b} Meskell 2002, s. 34
3. ↑ ^{a b} Shaw 2003, s. 279