Psychiatria

Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Psychiatria je oblasť medicíny zaoberajúca sa rozpoznávaním, prevenciou a liečbou duševných porúch. Vývoj modernej psychiatrie ako vedy i lekárskej praxe má odrážať postupné odbúravanie priepasti medzi duševne chorým jedincom a jeho sociálnym prostredím. Práve preto je psychiatria nevyhnutne postavená na interdisciplinárnom prístupe, a to ako vo výskume a teórii, tak aj v praxi. Vďaka svojim sociálnym aspektom a závislosti na kultúrnom prostredí je psychiatria vedou, ktorá neustále prechádza množstvom významných premien, týkajúcich sa prístupu k diagnostike, taxonómii duševných porúch, liečbe i k pacientovi samotnému.

Staroveká psychiatria vznikla už v 5. storočí pred Kr. V tom čase panovala mienka, že psychotické poruchy majú nadprirodzený pôvod. Úloha „liečiť“ duševné choroby teda pripadala predovšetkým kňazom. V stredoveku začali po prvý raz vznikať zariadenia pre duševne chorých podobné väzniciam, ktoré postihnutým poskytovali v prvom rade prístrešie, no prebiehali v nich i akési prvotné pokusy o systematickú liečbu. S príchodom 18. storočia sa v zariadeniach pre duševne chorých začali využívať prepracovanejšie metódy. Výsledkom bolo, že počas 19. storočia populácia psychiatrických pacientov masívne vzrástla. To však malo za následok zníženie kvality starostlivosti o pacientov, čo viedlo k poškodeniu reputácie psychiatrie samotnej. V 20. storočí nastali dve zmeny, ktoré boli pre psychiatriu zásadnými medzníkmi. Jedným z nich bolo znovuvynorenie biologického ponímania duševných porúch, druhým vypracovanie ich klasifikácie. Tým, že sa psychiatria posunula do sféry exaktných vied, zmenilo sa jej celkové smerovanie a následne i povaha vzťahu lekár-pacient. To, že sa tieto zmeny nestretli v spoločnosti výlučne len s pozitívnym ohlasom, bolo podnetom k vzniku antipsychiatrických hnutí. Posuny v postojoch, spolu so zavedením psychiatrickej medikácie, postupne viedli k deinštitucionalizácii psychiatrickej starostilvosti.

Pacienti, u ktorých následky a príznaky duševnej choroby pretrvávali aj po prepustení zo zariadenia, však často vďaka neschopnosti sociálne sa adaptovať končievali na dne sociálneho rebríčka, vo väzniciach alebo ako bezdomovci. Napr. na Slovensku títo jedinci často prežívajú zvyšok života v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Za najžiaducejší zdravotnícky prístup k tomuto problému sa v súčasnej dobe považuje tzv. komunitná starostlivosť o duševne chorých (krízové služby, denné a nočné centrá, stacionáre). Na Slovensku je takýchto zariadení stále nedostatok, a to najmä z dôvodu nedostatočných financií a limitov stanovených poisťovňami.^[1]

Požiadavky na komunitnú starostlivosť vystupujú do popredia najmä v súčasnej dobe, kedy nastávajú zásadné zmeny v prístupoch k diagnostikovaniu i liečbe psychiatrických porúch, v zmysle čoraz väčšieho zvažovania rovnováhy medzi biologickým a sociálnym náhľadom na duševnú chorobu a jedinca, ktorý ňou trpí. Pri hľadaní správnych ciest napomáha neustály výskum vo všetkých kľúčových oblastiach, menovite v oblasti vzniku a rozvoja psychiatrických ochorení, ich klasifikácie a, samozrejme, ich liečby.

1. ↑ Breier, P: „Ochorenia prevyšujú možnosti lekárov: Stav psychiatrickej starostlivosti na Slovensku pod drobnohľadom expertov“, Verejná správa, 25-26, 2005: 30-31 [online]. [Cit. 2007-06-30]. Dostupné online. Archivované 2007-06-30 z originálu.