Slovinsko

Slovinská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Zdravljica
Miestny názov
• dlhý	Republika Slovenija
• krátky	Slovenija
Hlavné mesto	Ľubľana 46°03′ s.š. 14°30′ v.d.
Najväčšie mesto	Ľubľana
Úradné jazyky	slovinčina
Demonym	Slovinec, Slovinka[1]
Štátne zriadenie Prezidentka Predseda vlády	republika Nataša Pircová Musarová Robert Golob
Vznik	25. jún 1991
Susedia	Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	20 271 km² (151.)   122 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2020)  • sčítanie (2002)  • hustota (2020)	2 095 036 (147.) 1 964 036 102/km² (106.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2020 56 miliárd $ (80..) 27 452 $ (34..)
Index ľudského rozvoja (2018)	0,902 (24..) – 74
Mena	EUR (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	CET (UTC+1) +2 (UTC+2)
Medzinárodný kód	SVN / SI
Medzinárodná poznávacia značka	SILO
Internetová doména	.si
Smerové telefónne číslo	+386
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 46°S 15°V / 46°S 15°V / 46; 15

Slovinsko (slov. Slovenija),^[2] dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest. Hraničí na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom, na juhovýchode s Chorvátskom a na juhozápade s Jadranským morom.^[3] Slovinsko má rozlohu 20 271 km2 a 2 095 036 obyvateľov.^[4] Je jedným z bývalých štátov Juhoslávie. Je to parlamentná republika, a je členom Európskej únie, Spojených národov a NATO. Hlavným a najväčším mestom je Ľubľana.

Slovinsko má prevažne hornatý terén^[5] s prevažne kontinentálnym podnebím,^[6] s výnimkou Slovinského prímoria, ktoré má stredozemné podnebie, a Júlskych Álp na severozápade, ktoré majú alpské podnebie.^[7] Zároveň sa na území Slovinska stretávajú Dináre a Panónska nížina. Je to krajina, ktorá sa vyznačuje významnou biologickou diverzitou,^[8][9] je jednou z najbohatších na vodu v Európe^[10] s hustou riečnou sieťou, bohatým vodným systémom a významnými krasovými podzemnými tokmi.^[11] Viac ako polovica územia je pokrytá lesmi.^[12] Ľudské osídlenie Slovinska je roztrúsené a nerovnomerné.

Slovinsko bolo historicky križovatkou slovanských, germánskych a románskych jazykov a kultúr.^[13][14][15] Hoci populácia nie je úplne homogénna, väčšinu tvoria Slovinci.^[16] Juhoslovanský jazyk slovinčina je úradným jazykom v celej krajine. Slovinsko je do značnej miery sekularizovanou krajinou, ale jeho kultúru a identitu významne ovplyvnili katolicizmus a luteránstvo.^[17] Ekonomika Slovinska je malá, otvorená a orientovaná na vývoz, a preto je silne ovplyvnená podmienkami ekonomík vyvážajúcich partnerov. Platí to najmä pre Nemecko, najväčšieho obchodného partnera Slovinska.^[18] Podobne ako väčšina vyspelého sveta bolo Slovinsko vážne zasiahnuté krízou eurozóny, ktorá sa začala v roku 2009, ale začala sa zotavovať v roku 2014.^[19] Hlavnou ekonomickou hnacou silou krajiny je odvetvie služieb, po ktorom nasleduje výroba a stavebníctvo.^[20]

Historicky bolo územie Slovinska súčasťou mnohých rôznych štátov, ako napríklad: Rímska ríša, Byzantská ríša, Karolínska ríša, Svätá rímska ríša, Uhorsko, Benátska republika, Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko. V októbri 1918 vznikol štát Slovincov, Chorvátov a Srbov. V decembri 1918 sa zlúčili so Srbským kráľovstvom do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhoslovanské kráľovstvo).

Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) okupovalo Nemecko, Taliansko a Maďarsko územia zahŕňajúce dnešné Slovinsko. V roku 1945 sa Slovinsko stalo zakladajúcim členom Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky, premenovanej v roku 1963 na Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne bol tento štát pôvodne spojencom východného bloku, ale z dôvodu rozdelenia Tita a Stalina v roku 1948 nikdy nepodpísalo Varšavskú zmluvu a v roku 1961 sa stalo jedným zo zakladateľov hnutia nezúčastnených krajín.

V júni 1991, po zavedení viacstrannej zastupiteľskej demokracie, sa Slovinsko stalo prvou republikou, ktorá sa oddelila od Juhoslávie a stala sa nezávislým suverénnym štátom. V roku 2004 vstúpilo do NATO a Európskej únie; v roku 2007 sa stalo prvou predtým komunistickou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny;^[21] a v roku 2010 sa pripojilo k OECD, globálnej asociácii rozvinutých krajín s vysokými príjmami.^[22] Slovinsko je vysoko rozvinutá krajina^[23][24] s vysokými príjmami s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja.^[25] Je na 12. mieste v indexe ľudského rozvoja upraveného o nerovnosť.

15. mája 2020 sa Slovinsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá vyhlásila ukončenie pandémie COVID-19.^[26] Francúzska automobilka Renault prepustila Slovinských pracovníkov v závode v dôsledku pandémie.^[27]

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ SKUBIC, Mitja. Slovenski pravopis, I. Pravila /Dictionnaire d'orthographe slovène. Première partie. Règles/. Comité de rédaction: Jože Toporišič et"alii. SAZU-Državna založba Slovenije, Ljubljana 1990, pags. 242.. Linguistica, 1990-12-01, roč. 30, čís. 1, s. 231–232. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 2350-420X. DOI: 10.4312/linguistica.30.1.231-232.
3. ↑ Europe beyond 2000 : the enlargement of the European Union towards the East. London : Whurr Publishers, 1998. Dostupné online. ISBN 1-86156-064-8.
4. ↑ INFORMS NEWS: New office for INFORMS [online]. Volume 40, Number 3, June 2013, 2019-08-22, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
5. ↑ PERKO, Drago; CIGLIČ, Rok; ZORN, Matija. LANDSCAPE DIVERSITY, TYPES AND HOTSPOTS OF SLOVENIA [online]. Geobalcanica Society, 2016-09-09, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online. DOI:10.18509/gbp.2016.03
6. ↑ FALLON, STEPHEN.. Slovenia.. Footscray, Vic. : Lonely Planet, 2007. (5th ed..) Dostupné online. ISBN 978-1-74104-480-5.
7. ↑ Slovenia : a geographical overview. Ljubljana : Association of the Geographical Societies of Slovenia, 2004. Dostupné online. ISBN 961-6500-49-X.
8. ↑ 2017 Press Conference Records of Ministry of Environmental Protection, the People's Republic of China. Singapore : Springer Singapore, 2019-05-30. Dostupné online. ISBN 978-981-13-7329-9. S. 63–77.
9. ↑ Biological and landscape diversity in Slovenia : an overview. Ljubljana : Ministry of the Environment and Spatial Planning, Environmental Agency of the Republic of Slovenia, 2001. Dostupné online. ISBN 961-6324-17-9.
10. ↑ World Drug Report. [s.l.] : UN, 2011-08-18. Dostupné online. ISBN 978-92-1-054919-6. S. 207–253.
11. ↑ MATKO, Maruša; GOLOBIČ, Mojca; KONTIĆ, Branko. Reducing risks to electric power infrastructure due to extreme weather events by means of spatial planning: Case studies from Slovenia. Utilities Policy, 2017-02, roč. 44, s. 12–24. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 0957-1787. DOI: 10.1016/j.jup.2016.10.007.
12. ↑ U.S. DEPARTMENT OF AGRICULTURE, Forest Service.. Future of America’s Forest and Rangelands: Forest Service 2010 Resources Planning Act Assessment. Washington, DC : [s.n.], 2012. Dostupné online.
13. ↑ Country statistical profile: Slovenia 2011 [online]. dx.doi.org, 2012-01-18, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
14. ↑ Medkulturni dialog kot temeljna vrednota EU : mednarodna konferenca, Ljubljana, Slovenija, 7. in 8. januar 2008, Cankarjev dom, Ljubljana, Slovenija : [program in povzetki] = Intercultural dialogue as the fundamental value of the EU : international conference, Ljubljana, Slovenia, 7th and 8th January 2008, Cankarjev dom, Ljubljana, Slovenia : [programme and abstracts]. Koper : Fakulteta za humanistične študije, 2007 [i. e.] 2008. Dostupné online. ISBN 978-961-92233-2-1.
15. ↑ FILIPOVSKA, Majda. Parliamentary Libraries and Research Services in Central and Eastern Europe. Berlin, Boston : DE GRUYTER SAUR. Dostupné online. ISBN 978-3-11-095409-8.
16. ↑ Slovenia : a geographical overview. Ljubljana : Association of the Geographical Societies of Slovenia, 2004. Dostupné online. ISBN 961-6500-49-X.
17. ↑ RESNIK PLANINC, Tatjana; ILC KLUN, Mojca. European Identity in Slovenian Education System through Geographical Perspective. Hrvatski geografski glasnik/Croatian Geographical Bulletin, 2011-08-01, roč. 73, čís. 01, s. 301–319. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 1331-5854. DOI: 10.21861/hgg.2011.73.01.20.
18. ↑ The Atlas of Economic Complexity. [s.l.] : The MIT Press, 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-262-31771-9.
19. ↑ PRELAZ, Lorna; ŠVETAK, Jelenko. The Analysis of the Seafares´Employment Legislation in the Republic of Slovenia Analiza legislative o zapošljavanju pomoraca u Republici Sloveniji. Naše more, 2017-05, roč. 64, čís. 2, s. 44–48. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 0469-6255. DOI: 10.17818/nm/2017/2.8.
20. ↑ Gross domestic product, expenditure approach: Slovenia [online]. dx.doi.org, 2011-12-13, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
21. ↑ RAMET, SABRINA P., 1949-. Serbia, Croatia and Slovenia at peace and at war : selected writings, 1983-2007. Zürich : Lit, 2008. Dostupné online. ISBN 978-3-03735-912-9.
22. ↑ The United States of Europe : European Union and the Euro revolution. Bingley, UK : Emerald, 2011. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-78052-314-9.
23. ↑ BIRD, Graham. Commercial Bank Lending and Third-World Debt. London : Palgrave Macmillan UK, 1989. Dostupné online. ISBN 978-1-349-10833-6. S. 96–114.
24. ↑ CLIFT, Ben. Analysing the IMF Surveillance of Advanced Economies. Oxford Scholarship Online, 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. DOI: 10.1093/oso/9780198813088.003.0004.
25. ↑ | Human Development Reports [online]. hdr.undp.org, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
26. ↑ TOGOH, Isabel. Slovenia Is The First European Country To Declare An End To Coronavirus [online]. Forbes, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
27. ↑ Renault to cut 400 jobs at its Slovenia unit. Reuters, 2020-05-19. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. (po anglicky)