Marcus Velleius Paterculus (asi 19 pred Kr.- asi 31 po Kr.) bol rímsky historik, významný predstaviteľ dejepisectva za vlády cisára Tiberia. Priscianus udáva jeho praenomen ako Marcus, ale podľa moderných filológov by mohol byť historik totožný skôr s Gaiom Velleiom Paterculom, ktorého meno sa objavuje v jednom africkom nápise[1].
Paterculus pochádzal z dobre situovanej rodiny z Aeclana, mesta v samnitskom kraji. V mladom veku vstúpil do armády, kde slúžil pod Tiberiovým velením v Germánii, Panónii, Thrákii, Macedónii, Grécku a na Blízkom východe. Roku 2 po Kr. bol Paterculus prítomný pri diplomatickom vyjednávaní medzi Gaiom Caesarom, vnukom cisára Augusta, a partským kráľom Fraatom na hraničnej rieke Eufrat. Ako odmeny za jeho vojenskú činnosť sa mu roku 8 po Kr. dostalo kvestúry a roku 14 po Kr. úrad prétora. Tým sa záznamy o ňom končia. Iste však žil až do roku 30 po Kr., pretože jeho dielo je venované Marcovi Viciniovi, konzulovi tohto roku. Predpokladá sa, že zahynul roku 31 po Kr., v tom istom roku ako Seianus, veliteľ Tiberiovej osobnej stráže a jeho dôverník, ktorý stratil svoj vplyv na cisárskom dvore a bol popravený.