Back AC/DC AF أيه سي/دي سي Arabic ايه سى / دى سى ARZ AC/DC AST AC/DC AZ ای‌سی/دی‌سی AZB AC/DC BAN AC/DC BAR AC/DC BE AC/DC BE-X-OLD

AC/DC

AC/DC

Základné informácie
Pôvod Austrália Sydney, Austrália
Žáner(-re) Hard rock
Heavy metal
Blues rock
Rock'n'roll
Pôsobenie 1973 – súčasnosť
Vydavateľstvá Albert, Atlantic, ATCO, Elektra, East West, EMI, Epic
Webstránka www.acdc.com
Členovia skupiny
Angus Young
Stevie Young
Brian Johnson
Phil Rudd
Cliff Wiliams
Bývalí členovia
Malcolm Young
Bon Scott
Simon Wright
Mark Evans
Dave Evans
Chris Slade

AC/DC (štylizované ako AC⚡DC, čítaj „ej sí dí sí“) je hardrocková skupina, ktorú v roku 1973 v austrálskom Sydney založili bratia Malcolm a Angus Young. [1] Títo dvaja súrodenci boli stálymi členmi kapely až do Malcolmovho ochorenia a odchodu v roku 2014.[2] Žánrovo je kapela bežne označovaná za hardrockovú, či bluesrockovú[3] formáciu, no sú uznávaní aj ako priekopníci heavy metalu.[4] Sami svoju hudbu považujú iba za bežný rokenrol.[5] Bratia Youngovci tvrdia, že názov „AC/DC“ kapela dostala podľa nápisu na šijacom stroji ich sestry Margaret.[6][7]

Kým AC/DC dňa 17. februára 1975 vydali svoj štúdiový debut High Voltage , boli jedinými dvoma stabilnými členmi skupiny Malcolm a Angus Youngovci. Zostava sa postupne stabilizovala potom, ako basgitaristu Marka Evansa nahradil v roku 1977 počas nahrávania albumu Powerage Cliff Williams. Ich sólový spevák, Bon Scott, zomrel po ťažkej otrave alkoholom dňa 19. februára 1980, po nahraní projektu Highway to Hell. Skupina uvažovala o ukončení kariéry, no s podporou Scottových rodičov sa rozhodla pokračovať a začala hľadať nového vokalistu.[8] Voľba padla na zakladateľa a lídra glam rockovej kapely Geordie, Briana Johnsona. Ešte v tom istom roku nahrali a vydali album Back in Black, ktorý bol poctou Bonovi Scottovi. Album vyzdvihol kapelu na novú vyššiu úroveň komerčného úspechu a stal sa najpredávanejším projektom, ktorý zrealizovali počas svojej hudobnej kariéry.

Ďalší ich hudobný nosič, album For Those About to Rock We Salute You, bol ich prvým, ktorý sa stal jednotkou v rebríčkoch Spojených štátov. Krátko potom, ako od kapely v roku 1983 odišiel bubeník Phil Rudd popularita AC/DC klesala. Na bicie s nimi hral budúci člen formácie Dio Simon Wright. Svoje oživenie kapela AC/DC zažila začiatkom 90. rokov potom, ako vydala album The Razors Edge. Phil Rudd sa ku nej vrátil v roku 1994, kedy nahradil Chrisa Sladea, ktorý s nimi hral medzi rokmi 1989 – 94. Rudda oslovili na spoluprácu pri nahrávaní albumu Ballbreaker (1995). V roku 2000 kapela nahrala kritikou kladne hodnotený album Stiff Upper Lip. Ich štúdiový projekt Black Ice, ktorý vydali 20. októbra 2008, sa stal druhým najlepšie predávaným albumom roka. Tým, že v rebríčkoch celého sveta obsadil vrcholné pozície, bol ich prvým hudobných úspechom od čias vydania For Those About to Rock.[9] Zostava skupiny sa počas rokov nemenila až do roku 2014, kedy začal mať Malcolm Young zdravotné ťažkosti a Rudd sa zaplietol do právnych sporov.

Skupina AC/DC má po celom svete predaných viac ako 200 miliónov hudobných nosičov. Len v USA ich predali 71,5 miliónov. V Spojených štátoch je kapela na jedenástom mieste medzi najpredávanejšími a sú na vrcholoch predaja hudobných nosičov sveta.[10][11][12] Album Back in Black s odhadovaným predajom 50 miliónov nosičov je piatym najpredávanejším albumom sveta medzi všetkými umelcami a tretím medzi hudobnými skupinami. Len v USA sa z neho predalo 22 miliónov, čím sa stal v tejto krajine šiestym najpredávanejším.[13] Televízny kanál VH1 dal skupinu AC/DC na štvrté miesto svojho zoznamu „stovky najlepších hardrockových umelcov“,[14][15] a televízia MTV ich označila za siedmu najlepšiu heavy metalovú skupinu všetkých čias.[16] V roku 2004 dal časopis Rolling Stone skupinu AC/DC na 72. miesto svojho zoznamu „stovky najlepších umelcov všetkých čias“.[17] Producent Rick Rubin, ktorý napísal do zoznamu v Rolling Stone článok o AC/DC sa o nich vyjadril, že sú najlepšou rokenrolovou skupinou všetkých čias.[17] V roku 2010 boli AC/DC v televízii VH1 na 23. mieste ich zoznamu „stovky najlepších umelcov všetkých čias“.[18]

  1. ↑ ZONE, LIFE. História kapely AC/DC: Od začiatkov po súčasnosť [online]. 2024-07-15, [cit. 2024-07-15]. Dostupné online.
  2. ↑ AC/DC 'ROCK OR BUST' [online]. Alberts Management, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  3. ↑ PETRIDIS, Alexis. Things really must be bad – AC/DC are No 1 again [online]. Guardian, 27 October 2008. Dostupné online.
  4. ↑ Šablóna:Cite encyclopedia
  5. ↑ ENGLEHEART, Murray. AC/DC – Bonfire. [s.l.] : [s.n.], 18 November 1997.
  6. ↑ WHITE, Dave. AC/DC [online]. [Cit. 2008-08-02]. Dostupné online.
  7. ↑ AC/DC History [online]. [Cit. 2008-08-02]. Dostupné online. Archivované 2008-09-13 z originálu.
  8. ↑ WALL, Mick. AC/DC: Hell Aint a Bad Place to Be. London : Orion Publishing group, 2012. ISBN 978-1-4091-1535-9.
  9. ↑ AC/DC Completes Recording New Album [online]. 22 April 2008, [cit. 2008-04-22]. Dostupné online. Archivované 2008-04-24 z originálu.
  10. ↑ Top Selling Artists [online]. [Cit. 2008-08-02]. Dostupné online.
  11. ↑ MORAN, Jonathon. Gen Y Pop Princess Taylor Swift vs Baby Boom Rockers AC/DC [online]. The Daily Telegraph, 7 February 2010, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  12. ↑ REPORTER, The Age. AC/DC ham it up [online]. The Age, 6 February 2010, [cit. 2013-01-19]. Dostupné online.
  13. ↑ Top 100 Albums [online]. [Cit. 2008-08-02]. Dostupné online.
  14. ↑ 100 Greatest artists of hard rock [online]. [Cit. 2008-08-02]. Dostupné online. Archivované 2008-09-13 z originálu.
  15. ↑ Rock On The Net: VH1: 100 Greatest Hard Rock Artists: 1–50.
  16. ↑ The Greatest Metal Bands of All Time [online]. MTV, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. Archivované 2008-07-26 z originálu.
  17. ↑ a b The Greatest Artists of All Time: 72 – AC/DC [online]. Rolling Stone, [cit. 2010-11-11]. Dostupné online.
  18. ↑ The Greatest Artists of All Time [online]. VH1/Stereogum, [cit. 2011-09-19]. Dostupné online.

AC/DC

Dodaje.pl - Ogłoszenia lokalne