Aristoteles

	Aristoteles
	Západná filozofia; Staroveká filozofia
Biografické údaje
Meno	Aristoteles (Αριστοτέλης)
Narodenie	384 pred Kr. (Stageira)
Úmrtie	322 pred Kr. (Chalkis)
Dielo
Škola/tradícia	peripatetická škola
Oblasť záujmu	fyzika, metafyzika, poézia, divadlo, hudba, rétorika, politika, etika, biológia, zoológia
Význačné myšlienky	aurea mediocritas, logika
	Ovplyvnený Parmenides, Sokrates, Platón, Herakleitos, Demokritos ;
	Ovplyvnil Alexander Veľký, Avicenna, Averroes, Maimonides, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, Klaudios Ptolemaios, Mikuláš Kopernik, Galileo a arabskú filozofiu, židovskú filozofiu, kresťanskú filozofiu, západnú filozofiu a vedu vo všeobecnosti ;
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Aristoteles; (plné texty diel autora)
	Aristoteles; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“.

Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva „prvá filozofia“ a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí. Po Platónovej smrti založil v posvätnom okrsku Apolóna Lykeia v Aténach vlastnú školu Lykeion-lýceum, v ktorej sa v niektorých smeroch od Platóna značne vzdialil. Jeho žiaci pôsobiaci v tejto škole sa nazývali peripatetici.

S Platónom sa Aristoteles zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (HÝLÉ) a tvar (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom.

Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťou. Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, ale nehybná: prvohýbateľ, boh (PRÓTON KÍNÚN AKÍNÉTON). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (NOÉSIS NOÉSEOS). Prvohýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. Tento prvohýbateľ je rozum, účel a zákon, ktorý je najvyšším zabezpečením poriadku vo svete.

V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí.

Jeho filozofické myslenie vyvolalo v Európe takmer až rozruch, keď jeho diela prenikli v 13. storočí na rané európske univerzity, najmä na Parížsku a Oxfordskú univerzitu. Podľa Aristotelových pravidiel vedeckého uvažovania sa začali riadiť i veľkí kresťanskí myslitelia. Napr. jeho ideu prvého nehybného hýbateľa rozpracoval sv. Tomáš Akvinský.