Bazalt | |
Pórovitá bazaltová láva. | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | plagioklas, pyroxény, olivín |
Vlastnosti | |
Textúra | masívna, mandľovcová, fluidálna, |
Farba | tmavosivá, čierna |
Hustota | 2,95 až 3,15[1] kg/dm3 |
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz[2] alebo melafýr[3]) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Väčšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.
Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabro. Termín bazalt, predtým používaný už v starom Grécku a Egypte, zaviedol v súčasnom ponímaní v roku 1546 Georgius Agricola[4]. Staroveké použitie termínu je pripisované rímskemu prírodovedcovi Plíniovi Staršiemu[5].