Bazalt

Bazalt vyvreté horniny
Pórovitá bazaltová láva.
Zloženie
Hlavné minerály	plagioklas, pyroxény, olivín
Vlastnosti
Textúra	masívna, mandľovcová, fluidálna,
Farba	tmavosivá, čierna
Hustota	2,95 až 3,15[1] kg/dm3
Portál vied o Zemi

Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz^[2] alebo melafýr^[3]) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Väčšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.

Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabro. Termín bazalt, predtým používaný už v starom Grécku a Egypte, zaviedol v súčasnom ponímaní v roku 1546 Georgius Agricola^[4]. Staroveké použitie termínu je pripisované rímskemu prírodovedcovi Plíniovi Staršiemu^[5].

1. ↑ On-line geologická encyklopedie - Tabulka 9. Pevnost v tlaku a hustota hlavních skupin hornin [online]. geology.cz, 29.5.2009. Dostupné online.
2. ↑ Kamenický, J., Hovorka, D., 1980, O návrhu subkomisie IUGS pre systematiku eruptív na klasifikáciu a nomenklatúru vulkanických a niektorých ďalších skupín hornín. Mineralia Slovaca, 12, 1, s. 75-88
3. ↑ Hovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.
4. ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 2.11.2008. Dostupné online.
5. ↑ Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 61