Back Дилан, Боб AB Bob Dylan AF Bob Dylan ALS ቦብ ዲለን AM Bob Dylan AN Bob Dylan ANG بوب ديلن Arabic بوب ديلان ARZ বব ডিলন AS Bob Dylan AST

Bob Dylan

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Bob Dylan
Bob Dylan na podujatí Azkena Rock Festival, Vitoria-Gasteiz, Španielsko (2010)
Bob Dylan na podujatí Azkena Rock Festival, Vitoria-Gasteiz, Španielsko (2010)
Základné informácie
Popis umelca americký spevák a skladateľ
Rodné meno Robert Allen Zimmerman
Umelecké mená Elston Gunnn,
Blind Boy Grunt,
Bob Landy,
Robert Milkwood Thomas,
Lucky Wilbury,
Boo Wilbury,
Jack Frost,
Sergei Petrov
Narodenie 24. máj 1941 (83 rokov)
Duluth, Minnesota, USA
Žáner folk rock, folk, rock, blues, country, gospel
Hrá na nástrojoch gitara, harmonika, klávesy, basová gitara
Roky pôsob. 1959 – súčasnosť[1]
Vydavateľstvá Columbia, Asylum
Súvisiace
články 		Joan Baezová, The Band, Traveling Wilburys, Grateful Dead, Tom Petty & the Heartbreakers, Mark Knopfler
Webstránka www.bobdylan.com

Bob Dylan, vlastným menom Robert Allen Zimmerman, (* 24. máj 1941, Duluth, Minnesota, USA) je americký spevák, hudobný skladateľ, básnik a maliar. Je považovaný za jednu z hlavných postáv piatich desaťročí histórie populárnej hudby. Najviac významných diel z tvorby Boba Dylana pochádza zo 60. rokov, kedy začal neformálne reagovať a protestovať proti situácii v Amerike. Bol v tom čase označený za „hlas generácie“.[2] Viacero jeho piesní ako napríklad „Blowin' in the Wind“ či „The Times They Are a-Changin'“ sa stali hymnami dvoch amerických hnutí Afro-američanov za občianske práva v rokoch 1955 – 1968[3] a odporu proti vojne vo Vietname.[4] V roku 1965, po tom, ako sa z folkového hudobníka jeho hudobný štýl podriadil rozmachu využívania elektrických hudobných nástrojov, nahral svoj hit, šesť-minútový singel „Like a Rolling Stone“. Táto pieseň je na vrchole zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v novembri 2004 publikoval časopis Rolling Stone.

Dylanove prvé texty združovali dobové politické, sociálne, filozofické a literárne vplyvy. Ignorovali konvencie, zaužívané vo vtedajšej populárnej hudbe a reagovali na vtedajší rozmach kontrakultúry 60. rokov. Inšpirovali ho vystúpenia hudobníkov ako Little Richard a spôsob komponovania, ktorý bol príznačný pre Woodyho Guthrieho, Roberta Johnsona a Hanka Williamsa. Dylanov hudobný štýl je napriek tomu špecifický a vyjadruje jeho osobnosť. Počas jeho rozvoja sa Bob Dylan, ktorého hudobná kariéra trvá viac ako 50 rokov, opieral o tradície amerických skladieb od folku, blues, country, džez, swing po gospel, rokenrol a rockabilly či škótsky, anglický alebo írsky folklór.[5] Niektoré z jeho posledných albumov z veľkej miery priamo čerpajú z fondu, ktorý je v Spojených štátoch súčasťou zbierky Great American Songbook. Vystupuje s gitarou, hráva aj na klavíra či ústnej harmonike. S meniacou sa zostavou rôznych kvalitných hudobníkov Bob Dylan nepretržite koncertuje od konca 80. rokov 20. storočia. Tento jeho hudobný fenomén dostal meno „Never Ending Tour“. Nahrávanie s týmito hudobníkmi je stredobodom jeho kariéry, no z hľadiska histórie populárnej hudby je Dylanovým najväčším prínosom jeho skladateľská a hlavne textárska tvorba.[6] Od roku 1994 Dylan publikoval sedem kníh so svojimi kresbami a maliarskymi dielami a jeho výtvarné práce sú vystavené v niektorých významných umeleckých galériách.

Ako hudobník Bob Dylan predal viac než 100 miliónov nosičov, čím sa zaradil do zoznamu najpredávanejších hudobníkov sveta. Počas svojej hudobnej kariéry sa Bob Dylan stal držiteľom celej plejády ocenení. Za svoje nahrávky má sedem cien Grammy, Zlatý glóbus, Cenu akadémie. Bob Dylan bol uvedený do Rokenrolovej siene slávy, Minnesota Music Hall of Fame, či Nashville Songwriters Hall of Fame a Songwriters Hall of Fame. V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2003 vydal časopis Rolling Stone, má Bob Dylan 10 albumov, z toho dva sú v prvej desiatke. Chodník, ktorým v rodnom Duluthe tínedžer Bob Zimmerman šiel v roku 1959 pozrieť na koncert Buddy Hollyho, bol na Dylanovu počesť v roku 2008 pomenovaný na „Cultural Pathway“.[7][8] V tomto istom roku Dylan dostal Pulitzerovu cenu za umenie, ktorá bola zdôvodnená slovami: „za jeho jedinečný vplyv na populárnu hudbu a americkú kultúru, príznačný svojou lyrickou kompozíciou neobyčajnej sily poézie“.[9] V máji 2012 mu vtedajší prezident Barack Obama udelil Presidential Medal of Freedom.

V roku 2016 získal Nobelovu cenu za literatúru za to, že „našiel nový spôsob poetického vyjadrenia, ktorým nadviazal na veľkú americkú piesňovú tradíciu“.[10][11][12]

  1. ↑ Bob Dylan. The Rock and Roll Hall of Fame and Museum
  2. ↑ Nobel laureate Bob Dylan: uneasy ‘voice of a generation’ [online]. October 14, 2016. Dostupné online.
  3. ↑ Dylan sang “Blowin’ In The Wind” at the Washington D.C. concert, January 20, 1986, which marked the inauguration of Martin Luther King Day. Gray, 2006, The Bob Dylan Encyclopedia, pp. 63 – 64.
  4. ↑ Dylan 'reveals origin of anthem' [online]. BBC News, 2004-04-11, [cit. 2009-02-06]. Dostupné online.
  5. ↑ BROWNE, David. Love and Theft review [online]. Entertainment Weekly, 2001-09-10, [cit. 2008-09-07]. Dostupné online. Archivované 2008-10-12 z originálu.
  6. ↑ Gates, David. Dylan Revisited [online]. Newsweek, 1997-10-06, [cit. 2008-10-13]. Dostupné online.
  7. ↑ Bob Dylan Way [online]. duluthmn.com, 2006-10-17, [cit. 2009-01-29]. Dostupné online. Archivované 2008-02-23 z originálu.
  8. ↑ Dylan Way Opens in Duluth [online]. Northlands News Centre, 2008-05-15, [cit. 2009-01-29]. Dostupné online. Archivované 2008-12-04 z originálu.
  9. ↑ The Pulitzer Prize Winners 2008: Special Citation [online]. Pulitzer, 2008-05-07, [cit. 2008-09-06]. Dostupné online.
  10. ↑ Bob Dylan wins Nobel Literature Prize [online]. BBC News, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ The Nobel Prize in Literature 2016 - Nobelprize.org - Nobel Prizes and Laureates
  12. ↑ Nobelovu cenu za literatúru získal Bob Dylan [online]. Bratislava: Pravda, 13.10.2016, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.

Bob Dylan

Dodaje.pl - Ogłoszenia lokalne