Enola Gay (singel)

„Enola Gay“
Singel – Orchestral Manoeuvres in the Dark
z albumu Organisation
Strana B	„Annex“
Vydaný	26. september 1980
Formát	7" vinyl, 12" vinyl
Nahraný	Ridge Farm Studio , Dorking, 1980
Žáner	Synthpop[1][2][3]
Dĺžka	3:33
Vydavateľ	Dindisc
Producent	Orchestral Manoeuvres in the Dark a Mike Howlett
Textár	Andy McCluskey
Orchestral Manoeuvres in the Dark chronológia singlov
„Messages“ (1980) „Názov“ (1980) „Souvenir“ (1981)
Hudobný portál

„Enola Gay“ je protivojnová skladba britskej synthpopovej skupiny Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD). Je tiež jediným singlom ich albumu Organisation.

Napísal ju Andy McCluskey, a je adresovaná atómovému bombardovaniu mesta Hirošima dňa 6. augusta 1945, počas poslednej fázy druhej svetovej vojny, a priamo spomína tri zložky tohto útoku: lietadlo Boeing B-29 Superfortress (Enola Gay), nesúci jadrovú bombu Little Boy, ktorá bola zhodená na mesto Hirošima o 8:15 miestneho času.

„Enola Gay“ je sa stala jednou z najlepších popových skladieb. Kritik Ned Raggett pre Allmusic zhodnotil skladbu ako "„ohromujúca...úplná popová klasika, čistá, úprimná, vzrušujúca a presvedčivá, nehovoriac o jej chytľavosti a brilantnému zloženiu.“^[4] Jeho kolega Dave Thompson ju označil ako „perfektná a fantastická synth-dance-popová skladba.“^[1] Webstránka MusicRadar ju zahrnula v roku 2009 do zoznamu „The 40 Greatest Synth Tracks Ever“, pričom poznamenala, že „obsahuje niekoľko z najlepších syntetizátorových refrénov všetkých čias.“^[5] skladba bola tiež vybraná rádiom BBC pre použitie počas otváracieho ceremoniálu Letných olympijských hier 2012 v Londýne.^[6]

V čase, keď bola vydaná ako singel, bola zle vnímaná poslucháčmi, ktorí nemali veľa vedomostí o bombardovaní Hirošimy, a považovali skladbu ako mystickú identifikáciu skupiny za homosexuálnu.^[3] Tiež bola skladba zakázaná v populárnom programe Swap Shop televízie BBC One kvôli strachu, že bude mať zlý sexuálny vplyv na deti.^[7] Aj napriek tomu mala veľký úspech, s predajom viac ako 5 miliónov kópií singlu.^[8] skladba bola hitom v mnohých krajinách, pričom dosiahla 1. miesto v rebríčkoch vo Francúzsku, Taliansku a Portugalsku.^[9]

1. ↑ ^{a b} THOMPSON, Dave. Orchestral Manoeuvres in the Dark – Enola Gay [online]. AllMusic. All Media Network. Dostupné online.
2. ↑ HOUGHTALING, Adam Brent. This Will End in Tears: The Miserabilist Guide to Music. [s.l.] : HarperCollins, 2012. Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD) made the haunting shadows left behind by the flashburnt victims of the first atomic bombs into the synthpop hit “Enola Gay,” which imagines an eternal kiss that is “never gonna fade away.”. ISBN 978-0-0617-1967-7.
3. ↑ ^{a b} Jann Wenner. Enola Gay – Orchestral Manoeuvres in the Dark (1980) [online]. Rolling Stone, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. Archivované 2013-07-01 z originálu.
4. ↑ RAGGETT, Ned. Orchestral Manoeuvres in the Dark – Organisation [online]. AllMusic. All Media Network. Dostupné online.
5. ↑ The 40 greatest synth tracks ever: pt 1, 1974-1986 [online]. MusicRadar, 27. október 2009, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. Archivované 2015-06-10 z originálu.
6. ↑ Ceremony's throbbing soundtrack adds aural excitement to a visual spectacular. The Guardian (Press Association), 27. júl 2012. Dostupné online.
7. ↑ WALLER, Johnny. Messages. [s.l.] : Sidgwick & Jackson, 1987. ISBN 0-283-99234-4.
8. ↑ VINCENT, Sarah. Messages: Greatest Hits foreword. EMI Records. S. 4.
9. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Discogs