Exile On Main St.

Exile on Main St.
štúdiový album – The Rolling Stones
Dátum vydania	12. máj 1972
Nahraný	Olympic (Londýn) Stargroves (East Woodhay) RS Mobile (Nellcôte) Sunset Sound (LA)
Žáner	rokenrol hard rock country blues[1]
Dĺžka	67:07
Vydavateľstvo	Rolling Stones
Producent	Jimmy Miller
Odborné recenzie
AllMusic [2] The A.V. Club A[3] Christgau's Record Guide A+[4] Encyclopedia of Popular Music [5] Entertainment Weekly A+[6] MusicHound Rock 5/5[7] NME 10/10[8] Pitchfork 10/10[9] Q [10] The Rolling Stone Album Guide [11] Uncut [12]
The Rolling Stones – chronológia
Sticky Fingers (1971)	Exile On Main St. (1972)	Goats Head Soup (1973)
Single z albumu Exile On Main St.
„Tumbling Dice“ Vydaný: 14. apríl 1972 „Happy“ Vydaný: jún 1972 (USA)[13]
Hudobný portál

Exile on Main St. je desiaty štúdiový album anglickej rockovej skupiny The Rolling Stones, ktorý bol vydaný dňa 12. mája 1972 vo vydavateľstve Rolling Stones Records.^[14] Tento album po Beggars Banquet (1968), Let It Bleed (1969) a Sticky Fingers (1971), je považovaný za vyvrcholenie série u kritiky najvyššie hodnotených albumov skupiny.^[15] Exile on Main St., vďaka viac nesúrodému hudobnému podaniu a produkcii, spolu s atmosférou ako na večierkoch, ktorú počuť v niekoľkých skladbách, je známy svojim temným, nekonzistentným zvukom.

Nahrávanie tohto albumu začalo už v roku 1969 v Olympic Studios v Londýne počas prác na Sticky Fingers. Jeho hlavné nahrávacie dni prebiehali po tom, ako sa členovia kapely stali daňovými exulantmi, v polovici roku 1971 v Nellcôte, prenajatej vile na juhu Francúzska. Keďže v blízkosti vily profesionálne štúdio nebolo, nahrávali ho vo vlastnej réžii v ich mobilnom nahrávacom štúdiu. Voľné a neorganizované stretnutia v Nellcôte trvali celé hodiny až do noci, pričom technici v štúdiu sa deň po dni menili. Dokončovacie práce na vyrobenom materiáli prebehli v štúdiu Sunset Sound v Los Angeles. Do pôvodných stôp boli v USA pridávané ďalšie, ktoré nahrali ďalší hudobníci, ako bol klavirista Nicky Hopkins, hráč na saxofóny, Bobby Keys, spolupracoval s nimi aj hráč na bicie a producent, Jimmy Miller a hráč na dychové nástroje Jim Price. Výsledkom celej práce bolo, že vyprodukovali dostatok skladieb pre prvý dvojalbum kapely Rolling Stones.

Po experimentálnej inštrumentácii predchádzajúcich albumov skupina pokračovala v návrate k svojim hudobným základom, ktoré bolo počuť už na albume Sticky Fingers. Album Exile on Main St. má v svojich nahrávkach širšiu škálu vplyvov z blues, rokenrolu, swingu, country a z gospelu, kým texty jeho piesní preberajú témy súvisiace s hedonizmom, sexom a plynutím času. Medzi nahrávkami je viacero koncertných stálic a hitov, ktoré sa umiestnili na vrchole rebríčkov šiestich krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a Kanady. Sú to single ako je „Happy“, ktorý naspieval Keith Richards, country baladu „Sweet Virginia“ a celosvetový hit v top desiatke, „Tumbling Dice“. Umelecké spracovanie obalu albumu je kolážou rôznych obrázkov, ktoré sú odrazom rebélie kapely Rolling Stones. Po vydaní Exile on Main St. sa kapela vydala na americké turné, ktoré sa negatívne preslávilo búrlivým publikom a aj vystúpeniami.

Exile on Main St. mal pôvodne rozporuplné recenzie, ktoré boli koncom 70. rokov výrazne prehodnotené. Od tohto času je mu priznávaná pozícia kľúčového hardrockového albumu, ktorý mnohí kritici považujú za najlepšie dielo Rolling Stones a za jeden z najlepších albumov všetkých čias vôbec. Časopis Rolling Stone v rokoch 2003 a 2012 radil Exile on Main St. ako číslo 7 svojho zoznamu „500 najlepších albumov všetkých čias“. V aktualizácii tohto zoznamu z roku 2020 síce klesol na 14. miesto, no v celej dobe týchto hodnotení v zozname je to najvyššie umiestnený album kapely The Rolling Stones. V roku 2012 bol ako štvrtý album skupiny uvedený do siene slávy Grammy. V roku 2010 vyšla remastrovaná a rozšírená verzia albumu s bonusovým diskom s desiatimi novými skladbami. Nezvyčajne pre reedíciu, v čase jej vydania sa táto verzia tiež vysoko umiestnila na rebríčku, kde dosiahla prvé miesto v Spojenom kráľovstve a druhé v Spojených štátoch.

1. ↑ PITCHFORK STAFF. The 100 Best Albums of the 1970s [online]. June 23, 2004, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
2. ↑ Exile on Main St. – The Rolling Stones [online]. AllMusic. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
3. ↑ HYDEN, Steven. The Rolling Stones: Exile On Main Street. The A.V. Club (Chicago), 25 May 2010. Dostupné online [cit. 2013-07-09].
4. ↑ CHRISTGAU, Robert. Christgau's Record Guide: Rock Albums of the '70s. [s.l.] : Da Capo Press, 1981. ISBN 0-306-80409-3. The Rolling Stones: Exile on Main St., s. 327.
5. ↑ LARKIN, Colin. The Encyclopedia of Popular Music. 5th. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 2011. ISBN 978-0857125958. Rolling Stones, s. 2515, 2525.
6. ↑ COLLIS, Clark. Exile on Main Street Review [online]. 21 May 2010. Dostupné online. Archivované 2021-01-04 z originálu.
7. ↑ RUCKER, Leland. MusicHound Rock: The Essential Album Guide. Detroit : Visible Ink Press, 1996. ISBN 0787610372. The Rolling Stones.
8. ↑ none. NME (London), 9 July 1994, s. 43.
9. ↑ MITCHUM, Rob. The Rolling Stones: Exile on Main St. [Deluxe Edition] Album Review [online]. 19 May 2010. Dostupné online.
10. ↑ none. Q (London), June 2010, s. 137.
11. ↑ The Rolling Stones > Album Guide [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-04-12 z originálu.
12. ↑ none. Uncut (London), June 2010, s. 104.
13. ↑ STRONG, Martin Charles. Great Rock Discography. [s.l.] : Canongate Press, 23 February 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-86241-541-9. S. 695.
14. ↑ 1972 timeline [online]. . Dostupné online.
15. ↑ BEHR, Adam. Street fighting sound: The album that got the stones rolling and rocking again [online]. 15 December 2018. Dostupné online. Archivované 2021-01-04 z originálu.