Kybernetika

Kybernetika (z gréckeho slova „kybernetes“ čo znamená kormidelník) vznikla ako samostatný vedný odbor po 2. svetovej vojne. Je to veda o riadení a komunikácii v dynamických systémoch, skúmajúca spoločné zákonitosti na základe analógie medzi systémami rôznej fyzickej podstaty, ktorými sú technické zariadenia, živé organizmy i spoločnosť. Kybernetika zasahuje do veľmi širokého spektra odborov, čo jej mnohí vyčítajú.

Kybernetika je disciplína, ktorá skúma riadiace a regulačné procesy v biologickej sfére, v technike, v spoločnosti a navrhuje modely na znázornenie, transformáciu a spracovanie informácií. Všetky automatické zariadenia na spracovanie dát sú v tomto zmysle kybernetickými strojmi a samotná informatika je náuka o kybernetických strojoch a metódach.

Delí sa na tri základné súčasti:

• teoretická kybernetika
  • teória systémov
  • teória automatického riadenia
  • teória informácií – teória algoritmov
  • teória hier
  • teória automatov
  • teória učenia
• aplikovaná kybernetika
  • technická kybernetika
  • informatika
  • umelá inteligencia
  • biologická a lekárska kybernetika
  • ekonomická kybernetika
  • pedagogická kybernetika
  • robotika
  • teória ELK
• experimentálna kybernetika

Predmetom kybernetiky je spracovanie informácií pre potreby riadenia.

Metódami kybernetiky sú systémový prístup a modelovanie pri riešení problémov.

Oblasťami uplatnenia kybernetiky je dianie v ľudskej spoločnosti, ako aj v prírode: pri riešení matematických úloh, hromadné spracovanie údajov, organizácia, riadenie a vyhodnocovanie procesov, napodobňovanie procesov, inžinierske projektovanie, tvorba zložitých a veľkých systémov…