Oblak

Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračno) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies. Oblaky v zemskej atmosfére vznikajú vtedy, keď sa vlhkosť vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky. Hranica, za ktorou sa plynná fáza vody mení na kvapalnú, sa nazýva rosný bod.^[1] Výška, v ktorej sa tento dej odohráva, býva rôzna. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ľadový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky, a zmiešané oblaky oboje.

Často sa objavuje mylný názor, že oblaky sú zložené z vodnej pary. Nie je to pravda, pretože samotná vodná para je neviditeľná bez ohľadu na výšku a hustotu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.

Oblaky sa odlišujú vzhľadom, výškou, v ktorej vznikajú, aj vlastnosťami. Tieto rozdiely sú základom medzinárodného systému ich klasifikácie. Táto klasifikácia je odvodená od klasifikácie, ktorú zaviedol v roku 1803 Luke Howard. Názov mrakov sa tvorí kombináciou štyroch latinských slov: cirrus (riasa alebo kučera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (dážď) alebo cumulus (kopa). Spomínaná klasifikácia obsahuje 10 základných typov. Oblakmi môžu byť útvary z malých častíc, napríklad z výbuchu sopky, požiaru, kondenzačnej stopy po prelete lietadla či atómový hríb (nie však hydrometeory, ako napr. hmla či snežný vír). Svetová meteorologická organizácia tieto javy vo svojom International Cloud Atlas od roku 2017 definuje ako "špeciálne oblaky" ^[2][3].

1. ↑ Co vidíme na obloze [online]. [Cit. 2015-05-06]. Dostupné online. (česky)
2. ↑ https://cloudatlas.wmo.int/principles-of-cloud-classification-special-clouds.html
3. ↑ http://www.bbc.com/news/science-environment-39351843