Plesiosaury | |
Cryptoclidus | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Plesiosauria | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Plesiosaury (iné názvy: pleziosaury[1][2], veslojaštery[3]; lat. Plesiosauria) je vyhynutá skupina morských plazov z taxónu jašteroplutvé (Sauropterygia).
Žili od stredného triasu až po koniec kriedy. Patrili k rozšíreným morským skupinám. Delili sa na dva podrady: pliosaury (Pliosauroidea) teda krátkokrké plesiosaury ako napr. kronosaurus, liopleurodon atď. a Plesiosauroidea, čo boli dlhokrké plesiosaury s dlhým labutím krkom a malou hlavou (napr. elasmosaurus). Namiesto nôh mali tieto plazy dlhé, lancetovité plutvy, kým zavalité telo sa končilo krátkym hrotitým chvostom. Zuby mali ostré a špicaté a živili sa zrejme rybami. Kostnaté ryby kriedového obdobia sa už veľmi podobali dnešným , boli pohyblivé a plávali rýchlejšie ako dlhokrké, ale pomalšie plesiosaury. Tieto plazy používaly svoje končatiny ako veslá, ktorými (podobne ako vtáky) pohybovali nahor a nadol, ako keby odlietali. Malé a obratné kostnaté ryby lovili tak, že hlavu na dlhom krku vystreľovali do kŕdľa rýb plávajúcich pomimo. Našlo sa aj niekoľko skamenelín plesiosaurov s kosťami pterosaurov a rýb v žalúdku. To nám dovoľuje usudzovať, že plesiosaury poľovali aj na pterosaury plachtiace nízko nad hladinou, alebo zbierali exempláre, ktoré spadli do mora.