Solid state drive

Solid state drive (mechanika s nepohyblivým médiom) alebo SSD alebo SSD disk je zariadenie pre ukladanie dát, ktoré pre záznam využíva zvyčajne statické pamäte typu SRAM, ale existujú aj SSD s pamäťami DRAM.

SSD emuluje rozhranie klasického pevného disku (HDD), čím ho môže nahradiť. Disk SSD neobsahuje pohyblivé časti, je preto mechanicky odolnejší voči nárazom, nehlučný, s rádovo kratšou prístupovou dobou^[1], vyššou rýchlosťou čítania a zápisu dát^[1], bez mechanických latencií, s menšími rozmermi a váhou avšak doteraz (2020) aj s nižšou úložnou kapacitou a vyššou cenou ako má klasický pevný disk, založený na princípe magnetického zápisu.

SSD disky sa začali využívať hlavne v netbookoch a notebookoch, hoci boli (2009) podstatne drahšie na jednotku kapacity než pevné disky. S trvalým poklesom cien polovodičových pamätí, ale hlavne pre svoje mechanické a rozmerové vlastnosti nahrádzajú (hlavne 2,5" a menšie) pevné disky.

SSD sa zvyčajne vyrábajú v štandardných diskových formátoch 1,8", 2,5" a zriedkavejšie 3,5" šírky disku. V súčasnej dobe sa čoraz viac používajú SSD s konektorom M.2 (či už M.2 SATA alebo M.2 NVMe, ktorý na rozdiel od pripojenia SATA využíva linky zbernice PCI Express, čo znamená dosiahnutie ešte vyšších prenosových rýchlostí, než SATA zbernica).

Väčšina výrobcov SSD používa (od 2014) statické NAND flash pamäte. Tieto pamäte, nevyžadujú pre uchovanie informácie napájanie a teda dátový obsah zachovávajú aj pri odpojení napätia. Flash pamäte sú pomalšie ako pamäte DRAM, tie však potrebujú na uchovanie informácie napájanie, ktoré môže byť realizované vo forme batérie v SSD disku. Od roku 2004 sú však pamäte Flash lacnejšie ako DRAM a preto sú SSD s pamäťami DRAM využívané tam, kde sú potrebné veľmi krátke doby prístupu a cena nerozhoduje. Súčasné SSD disky s flash pamäťami využívajú pamäte DRAM ako cache pamäť s podobnou funkciou ako je buffer pevných diskov.

Existujú aj hybridné disky (solid-state hybrid drives - SSHDs), ktoré čiastočne kombinujú výhody SSD a HDD v jednej súčiastke: pevný disk s veľkou kapacitou a SSD cache, ktorá zvyšuje výkon pre často volané údaje. Tieto disky však popularitu nenašli aj z dôvodu častejšej poruchovosti oproti bežným HDD (zlyhanie SSD cache z dôvodu častého zápisu systémových súborov). Ďalším vývojovým stupňom bola kombinácia dvoch nezávislých pamäťových médií pre úložisko a cache, a to osobitné (SATA) HDD spoločne s osobitnou SSD cache využívajúcou rozhranie PCI Express v kapacitách 16 GB a 32 GB s rýchlosťami čítania až do 1350 MB/s a zápisu až do 290 MB/s, avšak táto technológia prišla v čase neustáleho znižovania ceny veľkokapacitných plnohodnotných SSD diskov (120 GB a viac), takže využitie mala len minimálne, spravidla len v OEM zariadeniach. Výrobcom tejto technológie je Intel a niesla značku Intel Optane. Neskôr sa teda začala využívať kombinácia SSD pre systém a často používané programy plus HDD na dlhodobé ukladanie dát, s ktorými práca nevyžaduje vysoké rýchlosti. Vďaka čoraz nižším cenám SSD sa už taktiež používa aj výhradne jeden SSD disk s veľkou kapacitou súčasne na systém, aj dáta.

1. ↑ ^{a b} Vše o SSD discích [online]. Alza, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.