Steel Wheels | ||
![]() | ||
Dátum vydania | 29. august 1989[1] | |
Nahraný | 29. marec – 5. máj 1989 AIR, Montserrat Mixovanie: Olympic, Londýn The Palace of Ben Abbou (Tanger, Maroko) | |
Žáner | rock, hard rock | |
Dĺžka | 53:03 | |
Vydavateľstvo | Rolling Stones, Columbia | |
Producent | The Glimmer Twins Chris Kimsey | |
Odborné recenzie
| ||
---|---|---|
The Rolling Stones – chronológia | ||
Single z albumu Steel Wheels | ||
|
||
Steel Wheels je devätnásty štúdiový album anglickej rockovej skupiny The Rolling Stones. Oficiálne bol prvýkrát vydaný dňa 29. augusta 1989 v USA[12] a 11. septembra v Spojenom kráľovstve.[13] Bol to posledný album s novým hudobným materiálom, ktorý skupina nahrala pre vydavateľa Columbia Záznamy.
Album Steel Wheels, po svojom vydaní vyzdvihovaný ako veľký comeback, je pozoruhodný pre nápravu vo vzťahoch medzi Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom, návrat ku klasickejšiemu štýlu hudby a spustenie doteraz najväčšieho svetového turné Steel Wheels/Urban Jungle Tour. Je to tiež posledný plnohodnotný štúdiový album, na ktorom sa podieľal dlhoročný basgitarista Bill Wyman. Album predchádzal ohláseniu jeho odchodu, ktorý bol oficiálne oznámený v januári 1993. Wymanovo posledné pôsobenie v skupine bolo na nahrávaní dvoch štúdiových skladieb, „Highwire“ a „Sex Drive“, pre ináč koncertný album, ktorý v roku 1991 vydala kapela Rolling Stones pod názvom Flashpoint. Steel Wheels je tiež prvým albumom, na ktorom nenahrával ich bývalý člen, Ian Stewart, ktorý zomrel krátko pred vydaním ich predchádzajúceho albumu Dirty Work. Album Steel Wheelsprodukovala dvojica Richards a Jagger spolu s Chris Kimseyom, ktorý im predtým v roku 1983 produkoval album Undercover.
Po relatívnom sklamaní z ich predchádzajúcich dvoch albumov bol Steel Wheels hitom, ktorý dosiahol v Spojených štátoch multiplatinový status, bol v Top 5 na mnohých trhoch po celom svete a priniesol dva úspešné single: „Mixed Emotions", ktorý mal vrchol v rebríčku na 1. mieste v Kanade a 5. bol v Spojených štátoch, a „Rock and a Hard Place“, posledný hit skupiny v top 40 v USA. Kritici boli k albumu vo všeobecnosti vlažní, príkladom je Stephen Thomas Erlewine, ktorý k nemu poznamenal, že: „Nie je skvelým albumom Rolling Stones, no nie je ani zlý a je skôr návratom.“