Vedenie vo filozofii je isté poznanie; súbor kognitívnych a dignitívnych významových útvarov a významových procesov.
Vedenie rôznych dôb sa odlišuje ... v tom, čo sa chápe (hodnotí) ako poznateľné, možné a nepoznateľné, aké sú kritéria poznateľnosti a istoty poznania, a celý tento komplex základných pojmových modelov a hodnôt je vymedzený horizontom toho, čo vôbec možno vnímať, poznávať, myslieť, na čo sa možno pýtať. Tento horizont ... si treba uvedomiť a pochopiť, že naše vedenie nie je absolútne, ale kondicionálne, t. j. že platí v medziach, ktoré sú dané uvedenými faktormi (nazývajme ďalej celok týchto vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov systém vedenia tej ktorej epochy). O predpokladoch tvoriacich tento systém vedenia sa nepochybuje, sú nedokázateľné.