Voodoo Lounge

Voodoo Lounge
štúdiový album – The Rolling Stones
Dátum vydania	11. júl 1994
Nahraný	september, 3. november – 11. december 1993 dom Ronnieho Wooda, Windmill Lane Studios, Dublin mixovanie: A&M Studios, Los Angeles a Right Track Recording, NYC[1]
Žáner	blues rock, hard rock, roots rock
Dĺžka	62:08
Vydavateľstvo	Virgin
Producent	The Glimmer Twins Don Was
Odborné recenzie
AllMusic [2] Entertainment Weekly C+; originally B[3] Los Angeles Times [4] Christgau's Consumer Guide [5] Q [6] Rolling Stone [7] The Rolling Stone Album Guide [8] Tom Hull B+ (*)[9] Vox 8/10[10]
The Rolling Stones – chronológia
Steel Wheels (1989)	Voodoo Lounge (1994)	Bridges to Babylon (1997)
Single z albumu Voodoo Lounge
„Love Is Strong“ Vydaný: 4. júl 1994 „You Got Me Rocking“ Vydaný: 26. september 1994 „Out of Tears“ Vydaný: 28. november 1994 „I Go Wild“ Vydaný: 3. júl 1995
Hudobný portál

Voodoo Lounge je dvadsiaty štúdiový album anglickej rockovej skupiny The Rolling Stones. Vyšiel 11. júla 1994. Album bol prvým, ktorý skupina vydala pod zančkou Virgin Records. Voodoo Lounge je tiež prvým albumom skupiny bez pôvodného basgitaristu Billa Wymana, ktorý kapelu opustil ešte začiatkom roku 1991. Oficiálne Rolling Stones oznámili jeho odchod až o dva roky neskôr, v roku 1993..^[11] V roku 2009 bol album remastrovaný a znovu vydaný spoločnosťou Universal Music. Tento album vyšiel ako dvojvinyl a ako samostatné, CD a ako audiokazeta.

Po odchode Wymana sa Rolling Stones rozhodli ho ako člena kapely oficiálne nenahradiť a pokračovať vo štvorici: Mick Jagger (spev), Charlie Watts (bicie), Keith Richards a Ron Wood (obe gitary). Wymana neoficiálne nahradil Darryl Jones, ktorý vystupoval s Rolling Stones ako platený hudobník v štúdiu a na turné. Na klávesové nástroje s kapelou hral Chuck Leavell. Jones a Leavell, hoci nie sú členmi kapely, od tejto doby so skupinou naďalej spolupracujú. Spolu s Jaggerom a Richardsom sa na produkcii albumu podieľal aj americký hudobník a producent Don Was.

Album Voodoo Lounge sa predával dobre. V niekoľkých krajinách dosiahol buď zlatú alebo platinovú certifikáciu, ale v USA sa do Top 40 nedostal. Jeho single „Love Is Strong“ a „You Got Me Rocking“ mali svoj vrchol v rebríčku v Spojenom kráľovstve na 14. a 23. mieste a skladba „You Got Me Rocking“ sa stala základom väčšiny nasledujúcich playlistov pre koncerty Rolling Stones. Album získal niekoľko pozitívnych recenzií a v roku 1995 získal cenu Cenu Grammy za najlepší rockový album.

Časti piesne Keitha Richardsa „Thru and Thru“ z albumu Voodoo Lounge boli použité v záverečnej epizóde, „Funhouse“, z druhej sezóny televízneho seriálu komerčnej televíznej stanice HBO.

1. ↑ IAN. Voodoo Lounge [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-09-11 z originálu.
2. ↑ ERLEWINE, Stephen Thomas. Voodoo Lounge – The Rolling Stones [online]. AllMusic. Dostupné online. Archivované 2021-04-18 z originálu.
3. ↑ BROWNE, David. Music Review > Voodoo Lounge (1994) > The Rolling Stones [online]. 22 July 1994. Dostupné online. Archivované 2013-12-26 z originálu.
4. ↑ HILBURN, Robert. Good 'Voodoo' or Lounge-Lizard Time? : ***; THE ROLLING STONES, "Voodoo Lounge" ( Virgin ) : THE REVIEW : Getting back to basics, the Stones again sound relaxed and enthused [online]. 10 July 1994. Dostupné online. Archivované 2013-12-29 z originálu.
5. ↑ Christgau, Robert. Review: Voodoo Lounge (Capitol, 1994) [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-12-26 z originálu.
6. ↑ CAVANAGH, David. The Rolling Stones – Voodoo Lounge [online]. Bauer Media Group, August 1994. S. 109. Dostupné online. Archivované 2021-09-04 z originálu.
7. ↑ O'DAIR, Barbara. Review: The Rolling Stones – Voodoo Lounge [online]. 11 August 1994. Dostupné online. Archivované 2014-03-24 z originálu.
8. ↑ CROSS, Charles R.. The New Rolling Stone Album Guide. 4th. vyd. [s.l.] : Simon & Schuster, 2004. ISBN 0-7432-0169-8. The Rolling Stones, s. 696.
9. ↑ HULL, Tom. Streamnotes (June 2018) [online]. 30 June 2018. Dostupné online. Archivované 2020-10-12 z originálu.
10. ↑ DALTON, Steven. Review: Rolling Stones – Voodoo Lounge (Virgin V2750). . S. 93.
11. ↑ Keith Richards, Life, New York: Little Brown, 2010, p. 494