Ytrium

Ytrium (yttrium)
stroncium ← ytrium → zirkónium Sc ↑ Y ↓ La 39 Periodická tabuľka 5. perióda, 3. skupina, blok d kovy vz. zemín, prechodné prvky, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	88,90585 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 4d1 5s2
Atómový polomer	180 pm
Kovalentný polomer	190 pm
Kovový polomer	178 pm
Iónový polomer pre: Y3+	92 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,22 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 600 kJ.mol−1 2: 1 180 kJ.mol−1 3: 1 980 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III
Št. potenciál (Y3+/Y)	−2,37 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	4,472 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 799 K)	4,24 kg·dm−3
Teplota topenia	1 799 K (1 525,85 °C)
Teplota varu	3 609 K (3 335,85 °C)
Sk. teplo topenia	11,42 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	365 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,53 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 883 2 075 2 320 2 627 3 036 3 607
Iné
Kryštálová sústava	hexagonálna
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	596 nΩ·m
Tep. rozťažnosť	10,6 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	3 300 m·s−1
Youngov modul	63,5 GPa
Pružnosť v šmyku	25,6 GPa
Objemová pružnosť	41,2 GPa
Poissonovo č.	0,243
Tvrdosť (Brinell)	589 MPa
Reg. číslo CAS	7440-65-5
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  87Y synt. 3,35 d. ε γ - 0,48 87Sr  88Y synt. 106,6 d. ε γ - 1,83 88Sr 89Y 100 % stabilný s 50 neutrónmi  90Y synt. 2,67 d. β− γ 2,28 2,18 90Zr  91Y synt. 58,5 d. β− γ 1,54 1,20 91Zr
Commons ponúka multimediálny obsah na tému ytrium.
Chemický portál

Ytrium (lat. ytrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Y a protónové číslo 39. Je to šedý až strieborne biely vzácny prechodný kovový prvok, chemicky veľmi príbuzný prvkom skupiny lantanoidov. Hlavné uplatnenie nachádza vo výrobe farebných televíznych obrazoviek.

Voči pôsobeniu vzdušného kyslíka je pomerne stále, len v práškovej forme podlieha za vyšších teplôt spontánnej oxidácii. Odoláva i pôsobeniu vody, ale jednoducho sa rozpúšťa v zriedených minerálnych kyselinách, predovšetkým v kyseline chlorovodíkovej (HCl). V zlúčeninách sa vyskytuje prakticky iba v mocenstve Y³⁺.

Ytrium objavil v roku 1794 švédsky chemik Johan Gadolin a po prvý raz ho v čistej forme izoloval Friedrich Wöhler v roku 1828. Názov získalo podľa obce Ytterby v blízkosti Štokholmu, kde geológ Carl Axel Arrhemius našiel v roku 1787 do tej doby neznámy nerast, ktorý poskytol Gadolinovi na preskúmanie.